Titulka   >  Pamiatky
publikované: 20.03.2020 10:30  //  aktualizácia: 13.05.2020 11:27  //  zobrazené: 3148

Kostol sv. Klimenta

     Baroková stavba kostola je situovaná východne od kaštieľa v priestore ohraničenom murovanou ohradou s trojicou brán. Jej jadro tvorí loď zaklenutá pruskými klenbami, rozšírená o novšie bočné lode s betónovými stropmi. Na východe sa na ňu napája svätyňa s päťbokým záverom a kupolou, k nej zo severnej i južnej strany priliehajú sakristie s valenými klenbami.
     Základný kameň Kostola sv. Klimenta posvätil biskup Imrich Esterházi 30. marca 1761, krátko po tom, čo požiar zničil starší farský kostol. Mená architekta ani staviteľa nepoznáme, vzhľadom na kvality architektúry a tradičné väzby nitrianskych biskupov na Viedeň však možno uvažovať o tom, že vyšiel (vyšli) z prostredia rakúskej metropoly.
     Hrubá stavba bola do Esterháziho smrti (1763) takmer hotová, jej dokončenie sa viaže k Jánovi Gustínimu, ktorý ju požehnal v roku 1765. Úpravy a zariaďovanie interiéru trvali až do začiatku 80. rokov 18. storočia. Kostol 1. novembra 1782 posvätil nitriansky biskup, gróf Anton Révai.
Architektúra teda vznikala v dvoch fázach, pričom skoršia jej dala podobu, zachovanú do roku 1926. Práce v druhej, mladšej fáze sa koncentrovali na interiér a okolie. V čase Gustíniho vizitácie (1767) bol kostol vybavený oltármi pochádzajúcimi zo staršieho objektu. Hlavný oltár zdobil obraz svätého patróna s postavami detí nesúcich jeho atribút (kotvu) a symbol mučeníctva (palmovú ratolesť).
     Zvony sv. Jána Evanjelistu, sv. Klimenta a Panny Márie odlial Matej Orfandl v Trnave. Vo veži sa okrem nich nachádzal aj starší zvon z bratislavskej dielne Jána Ernesta Cristalliho. Ohradový múr so šindľovou strieškou postavili pred rokom 1778. Skoršie oltáre vystriedali neskorobarokové, prispôsobené architektúre. Na hlavný oltár sa dostali sochy sv. Klimenta, kráľov — sv. Štefana a sv. Ladislava. Nový severný bočný oltár zasvätili Panne Márii — Immaculate, južný sv. Jánovi Evanjelistovi. Nad vstupom v západnej časti interiéru sa dvíha dvojpodlažná empora. Vyššie podlažie bolo vyhradené školskej mládeži, na dolnom v roku 1792 inštalovali organ zo známej dielne Pažických z Revúcej. Súvisiace písomnosti dokumentujú rad obnov a opráv nástroja významnými organármi Martinom Šaškom (1870), Vincentom Možným (1876), Václavom Pokorným (1898, 1907), Jozefom Brankom (1909, 1911) či Otakarom Važanským (1923). Nitriansky rezbár Bartolomej Minich v roku 1822 nalakoval pozitív na bielo a pozlátil rezbárske ornamenty.
     V novembri roku 1878 sa nad obcou prehnala mohutná víchrica, ktorá strhla časť strechy kostola. Najviac poškodené miesta dal na vlastné náklady dočasne zakryť nitriansky staviteľ J. Tomašek. Stavba nového krovu sa začala na jar 1879.
     Projekt výstavby dvoch bočných lodí pripravil v roku 1926 architekt Michal Milan Harminc. Nové lode majú pravouhlý pôdorys a samostatné vstupy na západe sú nižšie a kratšie ako baroková loď. Výmaľba interiéru korešpondujúca s barokovou architektúrou vznikala od septembra roku 1927 a bola výsledkom spolupráce Georga Karla Schmidta z Mníchova, Františka Prečka zo Znojma a Ladislava Kleiperta z Nyíregyháza. Maľba na kupole nad svätyňou zachytávala Pannu Máriu v spoločnosti apoštolov očakávajúcich príchod Ducha Svätého. Na pandantívoch kupoly boli zobrazení evanjelisti. Nad vstupmi do sakristií sa zachovali scény prinesenia relikvií sv. Klimenta sv. Cyrilom a Metodom do Ríma a krstu Vajka (Štefana).
     Strechy v prvej polovici 60. rokov minulého storočia opakovane poškodil víchor a sneh, vežu v máji 1962 zasiahol blesk. Prírodným živlom najčastejšiu atakovanú časť kostola opravila v roku 1965 spoločnosť Dlažba Prešov.
     Začiatkom 80. rokov boli helmica veže a fasády pokryté novým náterom, realizovala sa výmena poškodených trámov západnej časti krovu. Škridlu na streche lode nahradili hliníkové šablóny. Obnova sa nezaobišla bez komplikácií: počas prác na východnom múre kostola sa zrútil takmer 3,5 metrov dlhý úsek rímsy. Renovácia sa skončila inštalovaním nových zvonov na počesť sv. Klementa, sv. Cyrila a Metoda a sv. Gorazda v júli 1983.

 

Text: Peter Buday
Foto: Michal Lašut, Peter Rafaj

DISKUSIA

Pred pridaním komentára je potrebné sa prihlásiť !

Zatiaľ bez komentárov. Pridajte prvý komentár.

UPOZORNENIE!

Poskytujeme Vám možnosť komentára, pričom si vyhradzujeme právo redakčne upraviť a uverejniť ktorýkoľvek z tu publikovaných diskusných príspevkov. Diskusné príspevky obsahujúce vulgarizmy, rasové narážky a iné spoločensky, morálne a eticky neprípustné skutočnosti má právo administrátor vymazať. Pokiaľ narazíte na takéto príspevky odošlite ich formulárom "nahlásiť príspevok" ktorý je automaticky vygenerovaný ku každému príspevku, alebo kontaktujte administrátora.

NOVINKY E-MAILOM

nové informácie, čo sa pripravuje, čo sa udialo na Váš e-mail, prihláste sa už dnes!

Scroll to Top